Pár slov o Európe, brexite a Pyrrhovom víťazstve

Autor: Pavol Rusnák | 24.6.2016 o 22:41 | Karma článku: 3,00 | Prečítané:  627x

Mnohí hovoria o brexite ako o križovatke pre Európsku úniu, takže dajme tomu, že je to skutočne tak. Ale kam vlastne všetko smeruje? Pozrime sa na to z perspektívy jedného úspešného integračného projektu.

Keď roku 1843 vznikol Nemecký colný spolok, bol to prvý krok v vzniku jednotného Nemecka. Nebolo vôbec jednoduché skĺbiť záujmy rôznych existujúcich obchodných a colných spolkov, o „národných“ záujmoch väčších, čí menších štátikov ani nehovoriac. Na dôvažok sa do procesu zamiešalo aj Rakúske cisárstvo s vlastnými predstavami o založení Obchodného a colného spolku. Veľkonemecká predstava Rakúska, ktoré sa chcelo pričleniť ako celok, spolu s nenemeckými časťami ríše, a tak získať dominantné postavenie, však nekorešpondovala s ideami nemeckého nacionalizmu a už vôbec nie s ambíciou Pruska, aby vzniklo Nemecko pod jeho vedením. Nakoniec zvíťazilo malonemecké riešenie a po vojnách v roku 1866 a 1870 vznikol jednotný nemecký štát. Pri jeho zrode stála vojenská agresia a túto agresiu dostal aj do svojho vienka, čo mu a aj svetu navôkol spôsobilo nemálo problémov. Ale napriek drastickým neúspechom vo svetových vojnách sa nerozpadol, prestál nakoniec vďaka idei jednotného Nemecka. Musel síce odpísať niektoré územia, ale dnes zdieľa s týmito územiami napriek tomu jednotný hospodársky a politický priestor. V rámci ďalšie integračného projektu - Európskej únie. Aj Európska únia dostala do vienka konflikt, hoci nie vojenský. Ide o otázku vnútornej integrácie, ktorej miera vyvoláva mnoho vášni a podobne, ako keď sa rozhodovalo o veľkonemeckom, alebo malonemeckom riešení, aj teraz sa stretávajú dve názorové platformy, ktorých zástancovia sa sústreďujú okolo najsilnejších hráčov. Teda sústreďovali. Dodnes. Lebo tábor zástancov „Európy národov“ dnes prišiel o svoju najväčšiu oporu v podobe Cameronovej Británie.  NO BRITAIN NO DEAL. Zástancovia pevnejšej integrácie budú mať v nasledujúcom období voľné ruky, až dovtedy, kým Briti nevyužijú najbližšiu príležitosť na vycúvanie z rokovaní o odchode z Únie (napríklad skrze referendum o schválení podmienok odchodu), alebo kým sa pred niektorými z budúcich volieb nestane otázkou víťazstva a prehry otázka otvorenia prístupových rokovaní s Úniou, k čomu by mohlo dôjsť najneskôr o takých desať rokov. Nech už to bude akokoľvek, Briti prídu vďaka Cameronovej hre vabank o možnosť zasahovania v kľúčovej chvíli a Európa, do ktorej sa vrátia už nebude rovnaká, ako keď z nej za veľkej drámy odchádzali.

„Ale moment!“ povedali si teraz určite mnohí z Vás. „Čo by prinútilo Britov vrátiť sa do Únie, keď si už v referende odhlasovali odchod?“

Snáď pre ekonomické dopady? Alebo pre to, že za prístup na spoločný trh by podľa nórskeho modelu museli platiť možno aj viac než doteraz a to bez toho, aby sa im vrátil čo i len cent? Alebo hádam pre to, že si Únia iste vyrokuje nejaké výhody pre svojich občanov a Briti sa nakoniec aj tak nezastavia prílev Východoeurópanov (o migrantoch ani nehovoriac)? Iste, všetko z toho môže pridať svojou troškou, ale hlavné dôvody to zrejme nebudú – inak by brexit neprešiel už ani pri tomto referende. A nepôjde ani o to, že sa mnohým ľuďom nebude chcieť čakať ďalšie roky na predpovedané dlhodobé výhody vystúpenia z Únie a budú rozladení z nekonečných naťahovačiek s Írmi a Škótmi o to, či sa Spojené kráľovstvo rozpadne, alebo nie. Je tu niečo iné, z hľadiska dlhodobých procesov omnoho dôležitejšie.

Ak sa pozrieme na zloženie voličov jedného a druhého referendového tábora, nemôžeme si nevšimnúť, že v britskej mládeži je už pevne zakorenené európanstvo a idea zjednotenej Európy. A tu už nastupuje niečo, s čím sa v súčasnej záplave prognóz a hodnotení nestretávame - biologický aspekt. Jednoducho o desať rokov budú mnohí z tých, čo hlasovali za brexit, mŕtvi, zatiaľ čo tí, ktorí ešte nemohli hlasovať v terajšom referende, už hlasovacie právo mať budú (napríklad dnešní jedenásťroční, ak mám parafrázovať Nigela Faraga). Zjednodušene tí, ktorí sa socializovali v časoch pred Úniou versus tí, ktorí sa socializovali už za Únie. Je to podobné procesom ktorých výsledkom sa stalo svojho času zjednotenie Talianska, alebo Nemecka. Už nezáležalo na tom, kto je Neapolčan, Milánčan, Piemonťan, prípadne Hamburgčan, Prus, Bavor, či Sas. Z neúspechu z roku 1848 sa proste otriasli a išli ďalej na ceste za zjednotením. Takto to funguje, keď raz vznikne nejaká podobná idea a získa si potrebnú politickú podporu na svoju realizáciu. Brexit je iba príkladom toho, že vývoj nikdy nie je úplne priamočiary. Nič viac, nič menej.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?